piatok 10. februára 2017

Heart beats

Čitatelia lipnúci na jednojazyčných blogoch mi z času na čas snáď odpustia použitie anglických výrazov na tomto blogu. V tomto prípade som si z nejakého dôvodu nevedela pomôcť a keďže ide o tému blízku môjmu orgánu prečisťujúcemu krv, tak ma ani neprekvapilo, že to ním poriadne hrklo vo chvíli keď som dospela k aktuálnemu nadpisu článku.
Keďže sa už blíži sviatok zamilovaných, ktorý strávim v robote, som sa rozhodla venovať sa v tomto článku niekomu špeciálnemu. Niekomu, kto ma učí vytrvať a učí ma, že si môžem zachovať svoju osobnosť aj napriek tomu, že som sa zamotala do vzťahu, a že tým nestrácam samu seba. 
Niekomu, kto by asi len krútil hlavou keby tieto riadky čítal.

utorok 24. januára 2017

Hudba môjho srdca

Už dlho som sa pohrávala s myšlienkou na taký typ rubriky, v ktorej by som sa vám predstavila prostredníctvom svojich obľúbených skladieb. 
Nemyslite si prosím, že to robím kvôli svojej lenivosti. Pravda je totiž taká, že som nenašla slová, ktoré by presne popisovali moje JA. 
Naopak s piesňami je to čosi iné. Niektoré na mňa pôsobia dojmom akoby sa v nich spievalo o mne, iné zas vyjadrujú moje súčasné názory a postoje k určitým otázkam života. Nájdu sa však aj také, o ktorých mám pocit akoby boli doslova zhudobnenou podobou mojej duše. Môžem len dúfať, že rozumiete mojím zblúdilým myšlienkam a ešte zblúdilejším slovám a že váš výlet do mojej mysle pomocou vybraných skladieb bude stáť za to.


piatok 13. januára 2017

Čaro hľadania

Dlho som sa snažila prísť na to čo ma baví, čo ma vystihuje. Skutočný problém však nastal pri zistení, že ma baví viacero vecí, ale zároveň v žiadnej z nich špeciálne nevynikám alebo som v tom až hrozná. 

Avšak práve toto mi ukázalo, že sa vyznám minimálne v jednej veci. Považujem to za akúsi svoju superschopnosť.

Život je zmena

Nuž nový rok nastal, ktorý sa začne odlišne od tých predošlých. Po udalostiach posledných mesiacov by som ešte ani teraz nebola povedala, že len štyri mesiace uplynuli. Alebo, že to bolo len pred rokom, keď som ešte na strednú školu chodila. Kdeže.
Odvtedy som si však prešla istými zmenami.

štvrtok 29. decembra 2016

VI. Odhodlaný bojovať (Snová výzva)

Zdravím vás po druhý krát.
Dnes v noci je moja múza mimoriadne šľachetná, takže k výzve prispejem aj ďalším článkom (okrem tohoto). Tento bude taký kratší, aby ste si oddýchli od mojich blábolov z predošlého článku.


Ako ďalšiu som sa rozhodla spracovať tému číslo šesť, ktorá sa volá Odhodlaný bojovať a keďže som si spomenula na svoj starší pokus o fan art, tak som sa rozhodla spracovať tému formou kresby. 

V prvom rade by som vám rada predstavila pána na obrázku. Tým, ktorí o ňom čítajú prvý krát prezradím, že ide o geniálneho a obávaného zločinca, ktorého všetci volajú len ako Doctor Horrible. Môžete ho stretnúť v online trojdielnej minisérii Dr. Horrible's Sing-Along Blog, ako aj v dodatočne vytvorených komixoch o jednotlivých postavách. Keby to niekoho zaujímalo, tak ide o akúsi podľa mňa dosť vydarenú paródiu klasickej rivality medzi superhrdinami a ich zloduchmi, avšak v tomto prípade vidíme všetko z pohľadu toho zloducha, možno antihrdinu. Táto miniséria sa však z akejsi muzikálovej paródie, ku koncu zmení na drámu. Odporúčam pozrieť.

No a dôvodov prečo som si zvolila práve jeho je prirodzene viac. Mám rada túto postavu. Medzi inými aj preto, že ju hrá jeden z mojich obľúbených hercov Neil Patrick Harris. Ďalej je to antihrdina, ktorého miestami dobre mienené činy vypália úplne zle, no je to aj akási tragikomická postava. Nemajte ju radi.

Zároveň ku koncu, keď všetko stráca a po čom pred tým tak túžil, už navtedy nadobúda inú hodnotu, si myslím, že potrebuje silu na pokračovanie. Aj napriek tomu však v závere pôsobí až príliš odhodlane. Práve preto som si vybrala práve jeho. Odhodlaného bojovať.





Pohľad nahor (Snová výzva)

Ahojte.
Týmto by som tesne pred funusom chcela zahájiť včera objavenú (S)novú výzvu a prispieť čo najlepšie to len pôjde. 
Vzhľadom na to, že uzávierka je už 2. 1. 2017 tak je prakticky nemožné aby som ju splnila do bodky, avšak účasť na nej mi už teraz príjemne spestruje sviatky a nie raz v priebehu dnešného dňa som sa vďaka nej preniesla do minulosti a príjemne, aj menej príjemne si na ňu zaspomínala. 

pondelok 19. decembra 2016

Medziskúšková

Vitajte. 
Viem, že od môjho posledného príspevku uplynulo už niekoľko dní a tak mi napadlo zhodnotiť čo sa to so mnou za ten čas stalo. Predo mnou sú skúšky už len z dvoch predmetov (s ostatnými som za vodou)  a telesná kultúra, s ktorou je to ešte vždy otázne. 
Každopádne súčasný stav je 1:0 pre prokrastináciu lenivosť, ktorá už dospela do fázy, že na miesto učenia sa na skúšku zo Základov manažmentu a podnikania (len ja nechápem, čo taký predmet robí na technickej VŠ?) tretíkrát počúvam dlhšiu verziu nasledujúcej "pesničky"


krátko po tom ako som sa váľala v posteli, oprala si veci, poumývala dlážku, spravila si obed, prelustrovala sociálne siete, začítala sa do časopisu Zem a vek a asi milionkrát skontrolovala či mi niečo nové nepribudlo do môjho "indexu" v školskom informačnom systéme. 
Každopádne mám v pláne spracovať svoju múzu, takže s manažmentom to na dnes balím. Snáď mi postačia vedomosti z SOŠ-ky kde som sa to učila štyri roky s tým, že si to ešte pár krát prezriem. Do 22.12. času dosť, že áno. 
No inak mám radosť, že sa mi podarilo zaobstarať si lístok na vlak, na cestu domov ešte pred sviatkami. Nech sa mi totiž v Bratislave akokoľvek páči, Vianoce by som aj napriek tomu chcela stráviť so svojimi blízkymi. 
Každopádne čím ďalej tým viac uvažujem, či mám šancu zvládnuť túto školu a či som nemala ísť predsalen na to učiteľstvo matematiky a informatiky na Univerzitu Komenského, keď ma tam raz  (neviem akým zázrakom) prijali. 
Nakoniec ale zakaždým dospejem k tej istej odpovedi a to, že nemá zmysel pýtať sa čo by bolo keby, lebo ma to nikam neposúva.